19. 3. 2020
Novou členkou STARS for STARS sa stane talentovaná vodná slalomárka Soňa Stanovská
Dátum: 22. 1. 2018
Vodná slalomárka Soňa Stanovská je prvou zástupkyňou tohto u nás populárneho športu, ktorá sa stáva členkou projektu podpory športovcov STARS for STARS od februára 2018. Vodný slalom vyniesol Slovensku už množstvo cenných medailí na medzinárodnej úrovni vrátane letných olympiád, majstrovstiev sveta či majstrovstiev Európy. Dolnokubínčanka už je striebornou medailistkou v kategórii C1 z juniorských MS 2017 v Čunove a ďalšie, ešte väčšie úspechy, má len pred sebou.
Slalomárke Soni Stanovskej pomôže Nadácia STARS for STARS nielen finančne, ale aj po marketingovej stránke a uľahčí jej ďalšiu profesionálnu prípravu. Ako sa Dolnokubínčanka dozvedala o projekte? „Niekde v Bratislave som videla plagát, jeden je aj v blízkosti miesta, kde bývam. Povedala som otcovi (a trénerovi v jednej osobe Miroslavovi Stanovskému), že asi hľadajú mladé talenty a prečo to nevyskúšať. Otec napísal do Nadácie a potom sa to už vyvíjalo veľmi dobre. Veľmi sa teším, že ma prijali k sebe. Páči sa mi celá myšlienka, ale aj vízia zviditeľnenia mladých, či už cez médiá alebo sociálne siete. Moja celá sezóna stojí dosť veľa, peniaze pôjdu na prípravu,“ vysvetlila Soňa Stanovská pre www.starsforstars.eu.
Pre Stanovskú budú vrcholom sezóny juniorské majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy. „Medzi juniorkami som posledný rok. Na oboch pretekoch by som rada získala medaily. V seniorskej kategórii by som sa rada pomaly dostala medzi Top 10 pretekárok. Zakaždým mi k tomu chýbalo málo, jeden ťuk do bránky alebo pol sekundy. Ciele sú stále veľmi vysoké,“ pokračovala pretekárka.
Vodácke začiatky Soni Stanovskej
„Celé sa to začalo mojím starým otcom, ktorý mal ďalších dvoch bratov. Oni si ešte skladali kajaky vlastnými silami, mali drevené pádla. To je to, čo viem z rozprávania. Potom už pokračoval ďalej s vodným slalomom môj ocino, jeho brat a sestra, teda naša vetva rodiny. Jazdí aj môj brat, moji bratranci... Pochádzam z Dolného Kubína a pamätám si, že s ocinom sme chodili na preteky, keď som bola veľmi malá. Už vtedy som si k nemu chcela sadnúť do kajaku. Rodičia ma viedli k vode, plávaniu, teda k vodným športom. Asi v piatich rokoch som zvládla to pádlo udržať aj sama. Vtedy sme chodili veľmi často do Poľska, keďže je to blízko, aby sme spoznali iné podmienky na preteky, iných pretekárov. Moje súperky potom už jazdili v kanáloch v Liptovskom Mikuláši alebo v Čunove, ale otec mi vždy hovoril, že som na to ešte maličká a že ma tam ešte nepustí. Pustil ma tam, až keď som si na to verila.“
